Programové tézy

30. 9. 2013

Vzniku strany DNES s prechodom na OS DNES až ku dnešnej Strane občianskej ľavice - SOĽ.

Východiskové programové pozície
Strany občianskej ľavice - SOĽ


SOĽ si kladie za svoj hlavný cieľ pričiniť sa o to aby naša krajina bola  v ďalšom období rozvíjajúcim sa domovom šťastnejších a spokojnejších ľudí než teraz. Ak si kladieme takýto náročný cieľ, potom sa musíme predovšetkým zamyslieť nad tým, v akom stave sa nachádzame, čo sa za ostatné roky udialo, čo alebo kto súčasný stav spôsobilo, resp. spôsobil.
 
SOĽ ponúka svoj pohľad na nastolené otázky. Je založený na občianskych hľadiskách a názoroch, získaných zo stretnutí s občanmi, ako aj na základe monitorovania verejných internetových diskusií. Ide o pohľad občiansky, ktorého cieľom bude navodiť diskusiu o celospoločenských problémoch a aj o možných spôsoboch ich riešenia.

Čo podstatné sa udialo v ostatných rokoch, resp. aké zlomové okamihy mali z občianskeho hľadiska hlavný dopad na súčasnú, nie veľmi uspokojivú aktuálnu situáciu väčšiny občanov Slovenska a aj na dlhodobú perspektívu Slovenska ako súčasti Európskej únie :

  • Slovensko ešte ako súčasť spoločného štátu Československej republiky prešlo výraznými zmenami, založenými v prvom rade na pokuse o rozdelenie štátneho majetku medzi všetkých svojich občanov prostredníctvom kupónovej privatizácie, retroaktívnym zásahom do vlastníctva majetku mnohých občanov prostredníctvom reštitučného zákona, ale najmä neprimerane veľkým otvorením vnútorného trhu zahraničnej produkcii bez priestoru na prípravu v prechodnej fáze pre domácich producentov.

  • V dôsledku nedostatočnej legislatívnej prípravy celého procesu, ktorý mal sledovať ekonomické zhodnotenie štátneho majetku v prospech občanov a spoločnosti, sa v prípade kupónovej privatizácie nepodarilo vytvoriť reálne podmienky pre tvorbu zisku občanov ako vlastníkov kupónov/akcií, ale sa predovšetkým vytvoril priestor pre minimálne zvláštne postupy tzv. privatizačných fondov. Privatizačné fondy v súčinnosti s mnohými predstaviteľmi Fondu národného majetku, Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR a za výdatnej pomoci zástupcov beztrestne vytunelovaných bánk (minimálne 110 miliárd SK) však z väčšiny majiteľov tzv. kupónov/akcií, ktoré údajne predstavovali akýsi podiel na majetku bývalého Československa, spravili zosmiešnených spoluúčastníkov výhodného rozdania predtým spoločne vybudovaného majetku do rúk vyvoleným subjektom.

  • Reštitučný zákon síce vrátil majetok cirkvám a aj ďalším súkromným vlastníkom, ale prechod na samofinancovanie cirkví zo zdrojov získaných zo zhodnotenia tohto cirkvám vráteného majetku sa však doteraz neuskutočnil, aj keď to bol v podstate hlavný argument pre prijatie zákona o vrátení majetku cirkvám.

  • Najskôr došlo k rozbitiu našich veľkých a celoslovensky organizovaných podnikov najmä z oblasti poľnohospodárskej prvovýroby, potravinárskeho priemyslu, ale aj z oblasti strojárstva, drevárstva, či chémie na menšie podniky. Tie mali byť údajne podľa vtedajších expertov, či politikov flexibilnejšie, a preto mali mať väčšiu šancu na efektívnejšie a aj úspešnejšie fungovanie. Už o pár rokov sa ale väčšina tých malých a flexibilných podnikov nemala šancu ubrániť veľkým, najmä zahraničným korporáciám, ktoré boli výsledkom globalizačného procesu. A tak za prispenia tých istých ekonomických expertov a politikov mnohé podniky prešli do vlastníctva zahraničných investorov, alebo končili svoju činnosť, prípadne mnohé nejakú dobu zostávali vo vlastníctve vybraných slovenských privatizérov, ktorí ich zväčša vytunelovali a neskôr ešte predali, aby vlastne dvojmo zarobili.

  • Štátu sa na základe tézy, že: „štát je najhorší vlastník" odobrali strategické podniky a často sa zjavne pod cenu rozpredávali zahraničným korporáciám.

  • Pomerne rýchlo a neriadene sme otvorili trhy bez zodpovedného a komplexného posúdenia dopadu z takéhoto postupu. Dopustili sme tak v mnohých prípadoch dovoz často nekvalitných výrobkov iba pekne zabalených a umožnili sme tým vytvoriť v danom čase nekalú dotovanú konkurenciu našim zabehnutým firmám, aby mnohé z nich potom mohli byť utlmené, či zlikvidované a následne často pod cenu predané „odporučeným" záujemcom.

  • Politické elity umožnili privatizovať aj verejný sektor – dochádza k privatizácií služieb aj v oblastiach zabezpečovania už v podstate základných ľudských potrieb (voda, kúrenie, kanalizácia, ...), ďalej taktiež v oblasti základnej starostlivosti o ľudí v starobe (II. pilier na úkor I. piliera), ale v neposlednom rade aj vo sfére zdravia a čiastočne aj vzdelania, teda v podstate v takmer všetkých nevyhnutných súčastiach života obyvateľov. Tieto služby by ale nikdy nemali byť sprivatizované bez zachovania kontrolného a riadiaceho vplyvu štátu, pretože práve štátu zostala priama alebo nepriama zodpovednosť za uvedené oblasti života jeho občanov.

  • Dá sa povedať, že aj v prípade našej krajiny došlo k presmerovaniu jej vývoja na trajektóriu, na ktorej konci nás čaká už len privatizácia štátu nadnárodnými korporáciami.

  • Poľnohospodárstvo, ktoré bolo pýchou našej krajiny a dôležitým pilierom nášho hospodárstva a aj zamestnanosti, nie je dnes schopné konkurovať lacnej a výdatne dotovanej zahraničnej produkcii. Pritom naviac slovenské politické elity dlhé roky rozdávajú zdroje pre podporu poľnohospodárstva a potravinárskych prvovýrobcov aj veľkému množstvu špekulantov s pôdou, ktorí za pôdu dostávali dotácie len za to, že ju vlastnili. Rozdávali sa dotácie za výmery a nie za produkciu a teraz to ideme unáhlene meniť!

  • Každý deň sme z rôznych strán a hlavne zo strany tzv. mienkotvorných médií a neomylných „think tankov" vystavení náporu neoliberálnej propagandy založenej na nekonečnom opakovaní niekoľkých poučiek, o ktorých sa nesmie pochybovať. Pripomeňme si aspoň niektoré z nich: „trh vždy všetko najlepšie vyrieši", „štát je najhorší vlastník", „daň je trest za úspech", „globalizácia je požehnaním pre ľudstvo", „čo pravica našetrí, to ľavica rozhádže", „nedotknuteľné právo na ničím neohraničený zisk", „chorobne ponímaná nedotknuteľnosť súkromného vlastníctva", vraj „racionálne konanie aktérov finančného trhu", atď. Účelové „základné zásady" ako „nálady trhov", „odporúčania trhov" alebo „znepokojenie trhov" sú vydávané div nie za prírodné zákony. A pritom ide len o manipuláciu, nenásytnosť globálnych finančníkov a ich drobných prisluhovačov, schopných zarábať hoci aj na krachu celých štátov, do ktorých ich práve títo finančníci a prisluhovači často v manipulovali neraz až zákernou manipuláciou s reálnymi faktami a dokonca aj účtovnými údajmi nimi riadených finančných inštitúcií.

  • Politici vlastne v ostatných 20 rokov týmto procesom napomáhali – bezmedzne slúžili globalizácií nadnárodnými spoločnosťami – napomáhali k rozpredaju bohatstva krajiny, tvorili a schvaľovali také zákony, ktoré umožňovali horibilné zisky týmto korporáciám, ich „vývoz" do daňových rajov apod. Pritom tvorcom rozhodujúcej časti všetkých ziskov je vždy len a len konečný spotrebiteľ, teda občan. Samozrejme s výnimkou ziskov, vytváraných „fiktívne" v rámci rôznych transferov cenných, menej cenných, bezcenných až „toxických" papierov a/alebo dlhopisov.


Paradoxne takýto vývoj väčšinou za spomínaných „zvláštností" podporovali, ba dokonca priamo presadzovali z väčšej časti tí istí politici, ekonomické a spoločenské elity, ktorí na začiatku porevolučného vývoja prijali tézu zo západných krajín, že je potrebné rozbiť veľké nepružné podniky, ktoré v rámci bývalého Československa zabezpečovali takmer 90 % druhovej priemyselnej produkcie a v podstate 100 % potravinovú bezpečnosť krajiny.

  • Práve doterajší politici dosiahli stav, že štát už vlastne nemá pod „kontrolou" tvorbu v podstate žiadnych zdrojov z podnikania cez strategické štátne podniky. Preto, aby boli títo politici vôbec schopní zabezpečiť funkcie štátu a v súčasnej dobe dokonca už aby aj eliminovali sociálne nepokoje, neustále viac a viac zadlžujú krajinu. Ruka v ruke s touto tendenciou politické elity (mnohí za zatiaľ nepreukázanú finančnú odmenu od medzinárodných korporácií za umožnenie dostať sa k hodnotám štátu) si bez akýchkoľvek obáv osvojili tézu, že činnosť v politike nie je služba občanom – voličom, ale prostriedok k získaniu bohatstva a to aj prostredníctvom rozsiahlej korupcie.

Výsledkom takejto politiky predstaviteľov v podstate všetkých parlamentných subjektov za uplynulých viac než 20 rokov je stav, charakterizovateľný nasledovným konštatovaním faktov :

  • Slovensko sa dlhodobo umiestňuje vo výške nezamestnanosti na čele rebríčka v EÚ, aktuálne je to takmer 430000 nezamestnaných.

  • Vyše 30 % mladých ľudí sa cíti nepotrebných, lebo nemajú prácu, dokonca mnohí od skončenia škôl ešte nepracovali.

  • Takmer 150 000 ľudí, ktorí majú prácu, ale svojou mzdou sú pod benevolentným prahom chudoby; ak vezmeme do úvahy reálny prah chudoby, potom je tých chudobných pracujúcich niekoľko násobne viac. Tisícky ľudí sú nútené pracovať na dohodu s tým, že kedykoľvek o prácu prídu.
  • Veľké percento dôchodcov poberá dôchodok pod hranicou reálneho prahu chudoby.

  • Pripomeňme si, že viac, než 400 000 ľudí je bez práce a takmer 400 000 ľudí je vycestovaných v zahraničí za prácou akéhokoľvek druhu, bez ohľadu na svoje vzdelanie.

  • Popri tom, že politici splnili svoju úlohu a zabezpečili, aby štát nemal takmer žiadny majetok, žiadne príjmy z činnosti svojich podnikov - kŕmia nás tézami ošetrení, uťahovaní opaskov, o potrebe znižovania doterajšej úrovne vraj rozšafného sociálneho, zdravotného, či školského systému z minulosti a pripravujú nás na ďalšiu nevyhnutnosť daňového zaťaženia občanov a zároveň zvyšovania zadlženosti štátu.

Sme nútení položiť si otázku, čo sme za krajinu, kam nás to politici dostali a to bez ohľadu či už to bola tzv. pravicová alebo tzv. ľavicová vláda.

Preto sa musíme my občania pokúsiť o zmenu, kým sa ešte dá z tejto situácie dostať!

Lebo model súčasného spravovania spoločnosti propagovaný ako jedine možný a zaručujúci všeobecné blaho, už v súčasnosti prešľapuje na mieste a borí sa stále s väčšími rozpormi a protikladmi. Politické elity držiace sa v niektorých prípadoch viac než dve desaťročia vo funkciách, nie sú schopné urobiť zásadnú sebareflexiu, priznať svoje omyly a vytvoriť podmienky pre nové myslenie, nový pohľad na spoločenské procesy a pre vstup čestných a neskorumpovaných občanov do politického nasmerovania Slovenska. Na to, aby sme ako krajina nabrali nový kurz potrebujeme v štáte vykonať niektoré zásadné zmeny, pravdivo kriticky zhodnotiť doterajší vývoj, z pohľadu, či sa zlepšil život pre väčšinu občanov a navrhnúť na základe toho potrebné zmeny. Po širokom posúdení navrhnutých zmien odbornou verejnosťou bude už v podstate nevyhnutné začať konečne riadiť štát tak, aby slúžil predovšetkým väčšine občanov a nie len úzkemu okruhu vyvolených.

Obrat a zmeny v riadení štátu, môžu urobiť len noví ľudia, nové subjekty na pôde ktorých sa nevyhnutný obrat môže presadiť, zdokonaliť a následne novou garnitúrou politikov aj propagovať a v rámci demokratických postupov po parlamentných voľbách aj uvádzať do života.

Aké by mali byť základné hodnoty, resp. princípy, ktoré politickí lídri SOĽ, spolupracujúce osobnosti, členovia a sympatizanti strany budú presadzovať?

Prvým a najzákladnejším princípom a cieľom musí byť spravodlivosť. Štát, resp. spoločnosť, ktorá nevytvára predpoklady pre dôstojný život všetkých, resp. minimálne pre svojich spravodlivých občanov, je nehumánny. Všetci spravodliví občania sa svojou duševnou alebo manuálnou prácou nejakou mierou podieľajú na tvorbe celospoločenského a paradoxne aj súkromného bohatstva, na jeho majetkových a iných hodnotách. Tieto spoločne vytvárané hodnoty by si však nemala aj s pomocou politikov privlastňovať len elita, oddelená od zvyšku spoločnosti, ale musia byť rozdeľované spravodlivejšie podľa skutočných a objektívne merateľných zásluh jednotlivcov na ich vytváraní. V žiadnom prípade nehovoríme o rovnostárstve, ale nie je podľa nás spravodlivé, ak manažér firmy má mesačný plat 100 krát prevyšujúci ročný zárobok bežného zamestnanca, alebo keď 35 ročný maklér na finančných trhoch za niekoľko mesiacov nadobudol majetok v stovkách tisíc EURO a učitelia, ktorí toho makléra zrejme aj väčšinu jeho vedomostí naučili, žije od výplaty k výplate. Nie sme proti individuálnemu bohatstvu, ale rozhodne sa musíme pričiniť o zastavenie rastúcej chudoby, smerujúcej k výraznému nárastu sociálneho napätia, ako aj neustále narastajúcim ekonomickým a aj sociálnym rozdielom celých skupín občanov. Takáto ekonomická a/alebo hodnotová nespravodlivosť ľudí demotivuje a berie im nádej na šťastný život, na lepšiu budúcnosť.

Ďalším princípom práce SOĽ bude princíp solidarity. Nepôjde nám o solidaritu s príživníkmi, ale najmä o solidaritu medzigeneračnú (spravodlivý dôchodkový systém v prospech starých, ale aj podpora bývania a zakladania rodín v prospech mladých) a solidaritu s tými, ktorí sa nie vlastnou vinou nedokážu o seba postarať (hendikepovaní), prípadne sa dostali krátkodobo do ťažkej životnej situácie z dôvodu pretrvávajúcej krízy alebo iných objektívnych dôvodov.

Základom príjmu každého jednotlivca a zmyslom jeho života musí byť konkrétna a zmysluplná práca. V žiadnom prípade nie je možné ďalej vytvárať priestor a podporovať príjmy a bohatnutie zo špekulácie, ako to v extrémnej podobe vidíme v súčasnosti najmä na finančných trhoch, ale ani iné formy parazitovania napr. na sociálnom systéme, na dotačných systémoch z prostriedkov štátneho rozpočtu alebo z Eurofondov. Nie je možné dlhšie nechávať stá tisíce ľudí, vrátane mladých bez práce, beznádejne prežívať svoj život, utlmiť u nich prirodzený návyk pracovať a živiť sa prácou. Je potrebné vrátiť sa celospoločensky k presadzovaniu tézy, že „bez práce nie sú chlieb a ani koláče". Ľudský potenciál, tvorivosť a snaha o prežitie sa musí využiť pre kvalitnejší život samotných občanov, ako aj pre spoločné zveľaďovanie Slovenska ako integrálnej súčasti Európskej únie.

Nemôžeme sa ďalej bez potrebných analýz a vysvetlení pozerať na to, že najmä ostatných 20 rokov u nás, ale celkovo vyše 40 rokov celosvetovo dochádza k neúmernému narastaniu bohatstva aktérov špekulatívnych obchodov najmä na finančných trhoch pri súčasnom narastaní všeobecnej chudoby, daňovo stále viac zaťažovaných širokých skupín najmä občanov z tzv. strednej vrstvy, ktoré je ale paradoxne sprevádzané zvyšovaním dlhov samotného štátu, zvyšujúceho dane a odvody. Narastanie bohatstva aktérov finančných trhov v priamej väzbe na narastanie zadlžovania štátov a aj veľkého počtu občanov je priamym dôsledkom presadzovania princípu ekonomického rastu podľa súčasných kritérií oproti skutočným hodnotovým kritériám tzv. produktovej ekonomiky. Ak bude HDP sveta aj naďalej tvorený zo 70% subjektmi z oblasti bankovníctva, finančníctva, poisťovníctva a pod., tak sa výbušná kritická situácia bude len a len prehlbovať. Štáty a aj ich občania sa zadlžujú kvôli nadobúdaniu nevyhnutných reálnych potrieb pre život, pritom podstatnú časť ceny týchto reálnych hodnôt, ktoré si musia štáty a občania kupovať, tvorí umelo vytváraný, resp. navyšovaný podiel zisku finančných spoločností.

Človek nemôže existovať izolovane ako osamotený jedinec, prežiť môže len v spolužití s ostatnými členmi ľudskej spoločnosti. Vzťahy medzi nimi musia byť upravené jasnými pravidlami, efektívne vynútiteľnými štátnou a verejnou mocou. Chceme celospoločenskou snahou dosiahnuť fungujúci právny štát, ktorý bude schopný zabezpečiť vymožiteľnosť práva, ochranu života a bezpečnosť svojich občanov. Hlavným cieľom SOĽ pri napĺňaní tohto princípu bude iniciovať také zmeny v právnom poriadku SR a aj v interných predpisoch orgánov štátnej a verejnej správy, ktoré sa stanú motorom zničenia korupcie. Tá je žiaľ tak udomácnená v našom živote, že onej už všetci rozprávame. My samotní akoby sme rezignovali a netlačíme v tomto smere na príslušné politické a spoločenské elity, ktoré s korupciou nedokázali pohnúť, skôr naopak. Akoby sme sa všetci spoliehali na to, že keď o boji s korupciou politici rozprávajú ako o svojej priorite, že s ňou aj niečo konkrétne robia. Občania sa už musia prestať nechať čičíkať a musia v boji s korupciou reálne začať, a to zrejme každý sám vo svojom okolí minimálne poukazovaním aspoň na tie najvypuklejšie prípady. SOĽ bude aj na základe občianskych skúseností poukazovať na nedostatky v právnom poriadku SR a navrhovať potrebné zmeny.

Ekonomika musí slúžiť človeku a nie človek ekonomike. Uctievanie princípu bezbrehého zisku a všemocného voľného trhu vedie k enormnému narastaniu relatívnej chudoby v stále širších skupinách občanov, k drancovaniu neobnoviteľných prírodných zdrojov, zhoršovaniu životného prostredia, ničí tradičné kultúrne a morálne štandardy, ktoré sú nahrádzané štandardami konzumného myslenia, čo vedie ku kultúrnej a intelektuálnej degradácii ľudí. Ľudia sú nútení pracovať iba na dohody za minimálnu mzdu, ktorá často nestačí ani na ich minimálnu regeneráciu, nieto ešte telesný a/alebo duševný rozvoj, bez istôt a trvanlivejšieho zázemia. SOĽ preto v tejto súvislosti považuje za potrebné presadzovať vyváženejšie zastúpenie všetkých foriem vlastníctva, t.j. štátneho, družstevného (zamestnaneckého) a súkromného. SOĽ nesúhlasí s privatizovaním prírodných zdrojov, podnikov zo strategických odvetví, nekontrolovanou privatizáciou základných práv občanov ako sú zdravie, vzdelanie a zabezpečenie v starobe. SOĽ sa bude taktiež zásadným spôsobom zasadzovať za regulovanie akéhokoľvek vlastníctva pôdy zahraničnými osobami.

V oblasti podnikateľských subjektov bude SOĽ presadzovať dotačnú podporu tých zahraničných a tuzemských subjektov, ktoré budú mať záujem dlhodobo podnikať na území Slovenska a nie iba počas poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu alebo daňových prázdnin. V duchu zásady EÚ, aby sa zisk zdaňoval tam, kde je vytváraný, bude SOĽ presadzovať opatrenia ku zabráneniu nekontrolovanému odlivu kapitálu nadnárodnými korporáciami často aj do tzv. daňových rajov. Pritom najmä pre oblasť strategických odvetví (energetika, vodárenstvo, pôdohospodárstvo, ťažba a spracovanie prírodných zdrojov) bude SOĽ presadzovať vytváranie štátnych spoločností, tvoriacich garantované predpoklady pre tvorbu zdrojov, ktoré sa môžu využiť v školstve, zdravotníctve a umožnia zmierňovať už aj tak vysokú daňovú zaťaženosť občanov. Ďalším predpokladom, resp. východiskom pre pôsobenie SOĽ je podpora štátneho vlastníctva prírodných zdrojov a strategických odvetví ako aj podpora domácich podnikateľov, pretože úroveň a silu národa charakterizuje nielen jeho kultúra a história, ale aj jeho ekonomika, vrátane domácej podnikateľskej vrstvy.

Podpora poľnohospodárstva je nutná z hľadiska zabezpečenia aspoň nevyhnutnej potravinovej sebestačnosti štátu formou zdravých produktov, z hľadiska plnenia krajinotvornej funkcie poľnohospodárstva, ale v neposlednom rade aj pri zvyšovaní zamestnanosti najmä obyvateľstva so zameraním na manuálnu prácu alebo aj z radov dlhodobejšie nezamestnaných. Je trestuhodné, že pri riešení ekonomických a sociálnych problémov veľkej časti občanov nevyužívame v podstate okamžitú vyťažiteľnosť / skorú návratnosť investícií do pôdy, resp. do starostlivosti o pôdu, vodné toky a krajinu všeobecne, čo nám paradoxne aj samotná krajina dáva najavo častejšími lokálnymi povodňami a napr. aj zvýšeným lokálnym výskytom komárov. S tým úzko súvisí ochrana prírody v najširšom slova zmysle.

Popri ochrane obývaného teritória a potravinovej sebestačnosti je tretím nutným predpokladom prežitia každej sociálnej a etnickej skupiny zabezpečenie jej reprodukcie. To znamená podporu zakladania rodín najmä podporou bytovej výstavby alebo obnovy existujúcich stavieb formou viac zdrojového financovania a ochrana tradičnej rodiny ako základného stavebného kameňa spoločnosti.

Štát musí chrániť a podporovať kultúru a vzdelanie. Myslíme tým kultúru v najširšom zmysle slova ako spôsob života spoločnosti až po jednotlivé odvetvia kultúry. Vzdelanie musí byť prístupné všetkým a do určitej úrovne musí byť bezplatné. Mladý človek nemôže už zo školy vstupovať do života zadlžený, keďže ho čakajú nemalé výdavky na založenie a zabezpečenie rodiny. Vzdelanie novej generácie musí byť prioritou krajiny a podľa toho je nutné aj k nej pristupovať. Systém vzdelávania musí vytvoriť predpoklady pre rozvoj talentu a schopností jedincov na prospech a pre budúci rozvoj spoločnosti.

Sloboda prejavu je deformovaná hlavne súkromným vlastníctvom médií a závislosťou verejnoprávnych médií od politickej moci. Všetky súkromné médiá u nás kráčajú v jednotnej ideologickej línií presadzovania neoliberalizmu. A verejnoprávne médiá idú v ich stopách. Chceme zabezpečiť výrazné odlíšenie ich profilu od komerčných médií a nezávislosť od momentálnej politickej moci. Cez ne sa musia ku každému dostať objektívne informácie o svete a o našich životoch, pretože lží a primitívnej propagandy je všade okolo nás dosť aj bez verejnoprávnych médií. Poznanie pravdy je nevyhnutným predpokladom vzniku a aj presadenia následných správnych riešení v prospech spoločnosti.

Je bezpodmienečne nutné zachovať princíp suverenity národného štátu. Ak nám majú vládnuť nadnárodné korporácie, je zbytočné chodiť k volebným urnám, pretože celá zastupiteľská demokracia sa stáva fraškou. Predpokladom uvedenej suverenity je aj zabezpečenie územnej nedotknuteľnosti štátu.
Samozrejmosťou by malo byť ctiť a plniť si svoje medzinárodné záväzky, ale nemožno ich nekriticky napĺňať bez ohľadu k dlhodobému prospechu občanov vlastnej krajiny a ich morálnych tradícií. Nekritické poklonkovanie bez požadovania oprávnených potrieb v prospech rozvoja Slovenska, je prejavom sledovania a napĺňania iných záujmov, než výhradne záujmov občanov tejto krajiny, čo je, resp. malo by byť spoločným cieľom všetkých politikov.

Toto sú základné programové východiská našej strany na občianskom a zároveň ľavicovom princípe !!!

K jednotlivým oblastiam budeme uverejňovať a propagovať aj konkrétnejšie kroky a postupy.

Veríme, že mnohé námety získame aj od našich členov, sympatizantov a prispievateľov, ktorým nie je ľahostajný osud tejto krajiny a jej smerovanie.

Neosobujeme si pomenovávať, či sú to ľavicové, či pravicové hodnoty. Nechceme spoločnosť rozdeľovať na politickom princípe – chceme ju zjednocovať na občianskom princípe.

Zjednocovať ju pri analyzovaní všeobecných a teda aj občianskych a spoločných problémoch a spoločných východiskách.

Takých, ktoré v konečnom napĺňaní musia zabezpečiť zlepšovanie životných podmienok väčšiny občanov a s tým súvisiacu kvalitu ich života.

 

Strana občianskej ľavice - SOĽ.