Zoznam clankov

zobrazit všetky

Potrebujeme VÚC? Ak áno, tak v akom formáte a rozsahu? A čo na to občania?

25. 11. 2013
Prečítane: 776x
Diskusia:

Úvodom tohto obsiahleho stanoviska k aktuálnej situácii k problematike Vyššie územné celky (VÚC) po druhom kole volieb predsedov v 5 samosprávnych krajoch považujem za potrebné zdôrazniť, že ďalej predkladané návrhy niektorých vylepšení fungovania VÚC v rámci samosprávy a jej súčinnosti so štátnou správou boli v rozhodujúcej časti rozpracované už v čase tvorby stanov strana. Na základe dohody v rámci predsedníctva Strany občianskej ľavice bolo prijaté načasovanie zverejnenia až po 2. kole volieb, aby sme neboli predstaviteľmi "štandardných politických strán" napádaní za vytváranie komplikácií ohľadne nízkej účasti občanov SR vo voľbách.

VÚC vznikli až s relatívne veľkým odstupom v druhej etape realizácie prenosu verejnej správy bližšie k občanovi ako do určitej miery viac politické ako pragmatické pokračovanie decentralizácie výkonu verejnej správy, ktoré začalo hneď po novembri 1989 prijatím zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení.

Na jednej strane vytvorenie VÚC predstavuje správny krok k usporiadaniu Slovenska ako člena Európskej únie, podporujúcej najmä spoluprácu na úrovni regiónov bez priameho zásahu jednotlivých štátov. Na druhej strane však v prípade Slovensky vznikol veľký počet pomerne malých regiónov z malého Slovenska v porovnaní s regiónmi ostatných krajín, čo do určitej miery v rámci prípadnej medziregionálnej spolupráce naše VÚC znevýhodňuje oproti väčším regiónom v rámci EÚ.

Vznik 8 VÚC priniesol Slovensku zvýšené náklady na výkon decentralizovanej verejnej správy v podobe nákladov na relatívne veľký počet poslancov, na vznik a udržiavanie chodu inštitúcií (ktoré naviac dosť dlhú dobu fungovali paralelne s krajskými úradmi)  a v neposlednom rade aj na vykonanie volieb do VÚC v samostatnom termíne, hoci sa do určitej miery jedná o voľby komunálne, resp. voľby do orgánov verejnej správy.

Tieto zvýšené náklady sa vo vzťahu k verejným financiám prejavili o to negatívnejšie, že istú dosť dlhú dobu boli financované aj viaceré zložky bývalých krajských úradov ako súčasť špecializovanej štátnej správy.

Paradoxne dnes, keď sa vláda SR odhodlala ku zrušeniu krajských úradov, resp. keď sa našla politická vôľa k ich preorganizovaniu v rámci okresných a obvodných úradov, tak sa začalo intenzívne hovoriť jednak o prehodnotení počtu VÚC, ale najmä po prvom dni volieb dňa 9. novembra 2013 aj o príčinách nízkeho záujmu občanov o voľby do VÚC a aj o potrebe zmien v rozdelení kompetencií medzi VÚC a ostatnými zložkami verejnej a/alebo štátnej správy, resp. taktiež diskusia o potrebe zlepšiť koordináciu ich jednotlivých zložiek navzájom.

Už na pôde občianskeho združenia DNES som tému 8 VÚC v súčasnej podobe podrobil spoločne s ďalšími kolegami kritike ako nesprávne politické rozhodnutie, ktoré malo alebo vychádzať z reálneho členenia územia SR na historicky pôvodné župy s vytvorením vyšších regiónov podľa koncepcie, obvyklej v krajinách EÚ. Ako zakladajúci člen politickej strany OS DNES a aj predseda pokračujúcej Strany občianskej ľavice mám dlhodobo v otázke VÚC jasno a aj preto som navrhol a aj podporil priamo do stanov strany podporu územnosprávneho členenia na princípe 3+1. Aj preto som v rámci praktických skúseností z riešenia konkrétnych komplikácií s nie celkom šťastným riešením rozdelenia kompetencií a aj s uplatnením ich plnenia prispel k otvoreniu diskusie na politickej scéne jednotlivo aj o kompetenciách VÚC a aj ich počte.

Aktuálne po druhom kole volieb si dovoľujem predložiť verejnosti nasledovné možné  zmeny v organizácii VÚC.

  1. Prioritnou alternatívou pre zlepšenie výkonnosti a aj efektívnosti fungovania VÚC v prospech občanov je zníženie počtu VÚC na počet VÚC 3+1 alebo maximálne 4+1, čo umožní vytvoriť regióny s potrebnou ekonomickou silou pre širší rozvoj spolupráce regiónov a aj pre realizáciu finančne náročnejších projektov v rámci VÚC.

    1. V prípade dohody politických strán na takejto zásadnej zmene územnosprávneho členenia je možné primerane uplatniť časť mojich návrhov podľa ďalších bodov 2. až 4. tohto materiálu aj pre optimalizáciu organizovanie činností v rámci takéhoto územno-správneho členenia pre 3+1, resp. 4+1, a to najmä v otázke zloženia parlamentov VÚC a aj z hľadiska organizovania volieb do VÚC a aj do orgánov samosprávy.

    2. Chcem ešte dať do pozornosti poznatok, že koncepciu 3+1, resp. 4+1 bolo možné uplatniť aj pri riešení väčšieho počtu žúp podľa historických hraníc, ktoré by mohli vytvoriť potrebné a dostatočne silné vyššie regióny.

  2. V prípade zachovania počtu 8 VÚC bude potrebné vykonať zásadnú zmenu začlenenia VÚC do výkonu verejnej správy, nakoľko súčasný model vytvoril do určitej miery autonómne fungovanie a aj rozhodovanie na úrovni VÚC, ktoré ako ukazuje množstvo konkrétnych prípadoch je tak trochu odtrhnuté od občana a najmä od výkonu samosprávy na úrovni miest a obcí.
    1. Preto v prípade zachovania počtu 8 VÚC navrhujem najmä zníženie počtu volených poslancov VÚC na minimálny počet na úrovni zástupcov predsedu/podpredsedov VÚC pre jednotlivé oblasti činností, a to oblasť financovania, vnútorných záležitostí, sociálnych služieb, dopravy, zdravotníctva, školstva a kultúry, čo vychádza na počet 8 až 10 voliteľných funkcionárov do pozície budúcich podpredsedov VÚC pre jednotlivé oblasti.

    2. Funkciu ďalších poslancov parlamentu/zastupiteľstva VÚC by namiesto ďalších volených poslancov vykonávali primátori miest a starostovia obcí, ktorí by aj tak mali byť o dianí vo VÚC ako celku, ale minimálne vo vzťahu ku ich pôsobnosti v rámci miest a obcí podrobne informovaní a mali by mať možnosť do týchto záležitostí zasahovať a koordinovať potreby miest a obcí s potrebami VÚC. S ohľadom na zatiaľ veľký počet obcí a miest by obsadenie zastupiteľstva VÚC bolo riešené alebo rotačným systémom alebo by sa poslancami VÚC automaticky stali primátori a starostovia miest/obcí nad nejakú zákonom určenú hranicu počtu obyvateľov miest/obcí, resp. by priamo zákon určil primátorov a starostov konkrétnych miest a obcí ako poslancov VÚC.
    3. Za výkon funkcie poslanca VÚC by určeným primátorom a starostom neprináležala žiadna naviac odplata, čím by vzniklo šetrenie nákladov minimálne okolo 2 mil. EUR v rámci jedného roka. V konečnom dôsledku by primátori a starostovia miest a aj väčších obcí v rámci svojho VÚC aj tak mali byť informovaní o vývoji v rámci svojho mesta/obce a ich okolia minimálne pre oblasť dopravy, spracovania odpadov a ochrany životného prostredia, rozvoja vyššej technickej infraštruktúry, sociálnych služieb a aj školstva, atď., pričom by mali mať tento vývoj možnosť ovplyvniť alebo minimálne koordinovať už pri vzniku, resp. tvorbe nejakých pripravovaných koncepcií v rámci ich VÚC.

    4. V prípade 8 - 10 voliteľných poslancov by konečne mohli občania vyberať ľudí do konkrétnych odborných pozícií a nie iba všeobecne odborne zdatných, resp. skôr iba politicky nominovaných poslancov. Teda by konečne bol kladený dôraz na odbornosť kandidátov na jednotlivé pozície 8 - 10 poslancov VÚC ako budúcich podpredsedov VÚC, zodpovedných za jednotlivé konkrétne oblasti.

    5. Na mnou predloženom návrhu je samozrejme možné aktívne pracovať a dotiahnuť ho v nadväznosti na ďalšie časti tohto materiálu do realizovateľnej podoby. K tomu bude potrebné vykonať posúdenie predkladaného návrhu jednak s politickými stranami, ale aj s dotknutými odbornými záujmovými združeniami na čo najširšej diskusnej báze, aby konečne vznikla taká organizácia správy vecí verejných, ktorá nebude občanmi tak neakceptovaná, ako je tomu teraz, keď sa o voľby do VÚC zaujíma v priemere iba 18% občanov, čo sú v podstate iba členovia politických strán a ich známi, rodinní príslušníci a ešte jedna špecifická skupina občanov SR.

  3. S ohľadom na navrhovanú zmenu v bode 2. taktiež navrhujem zásadnú zmenu v organizácii volieb do miestnych samospráv a do VÚC tak, že budú zlúčené voľby do VÚC a aj komunálne voľby do jedného termínu. A to tak, že bude predĺžený výkon mandátu poslancov a predsedov VÚC o pol roka v roku 2017 a naopak na rok 2017 bude o pol roka skrátený mandát poslancov a starostov, resp. primátorov miest a obcí.

    1. Navrhované zmeny môžu predstavovať priame šetrenie cca 10 mil. EUR (odhad nákladov na voľby do VÚC).

    2. Priamym prínosom navrhovaných zmien bude aj odstránenie časti negatívneho špecifika Slovenska, keď pol roka pred každými a pol roka po každých voľbách nie sú volené orgány verejnej správy navzájom vo vzťahu medzi sebou viac-menej funkčné, čo pri prekrývaní volieb znamená v podstate takmer dosť dlhé obdobie výkonu funkcií, kedy sa aj orgány VÚC a aj orgány obcí a miest v mnohých prípadoch vyhovárajú na koniec, resp. naopak na začiatok výkonu svojich mandátov alebo mandátov tej druhej zložky samosprávnych orgánov.

    3. Ďalším prínosom navrhovaných zmien bude výraznejšie a aj konkrétnejšie realizované prepojenia výkonu samosprávy napr. pri koordinovaní riešenia najmä dopravných problémov, ale aj riešenia ďalších oblastí komunálnej politiky, ktoré si vyžadujú súčinnosť miest a obcí s orgánmi VÚC.

  4. Vyjadrenie stanoviska k nezáujmu občanov o voľby do VÚC a aj k vážnym podozreniam z kupovania hlasov občanov.

    1. Voľby do VÚC zo dňa 9.11. 2013 predstavovali podľa môjho názoru viac vyjadrenie negatívneho názoru občanov na spôsob implementácie VÚC do reformy verejnej správy, ako priznanie mandátu zvoleným poslancom a/alebo predsedom VÚC.
      Vládnutie v rámci VÚC na základe hlasov cca 11% – 12% hlasov všetkých oprávnených voličov je možné považovať za odklon od princípov demokracie a dôkaz prehlbovania pomalého presadzovania sa tzv. organizovanej menšiny, tvorenej členmi politických strán a ich známi, rodinnými príslušníkmi a ešte jednou špecifickou skupinou občanov SR, ktorej väčšina sa pridá k tomu, kto niečo poskytne.
      Moje hodnotenie účasti v prvom kole volieb do VÚC ešte viac podporil priebeh a výsledky druhého kola volieb pre predsedov 5 samosprávnych krajov, kde na jednej strane máme predsedu Košického SK s mandátom od cca 7 % oprávnených voličov v rámci tohto SK a na druhej strane v Banskobystrickom SK zase máme predsedu, ktorý zmobilizoval svojich priaznivcov a aj odporcov všetkého doterajšieho v politike.
      Nezávislý občan ako základný prvok demokratickej spoločnosti sa tak dostal na okraj jej záujmu.

    2. Voľby do VÚC zo dňa 9.11. 2013 ale zároveň opätovne poukázali na vážne podozrenie  z nakupovania hlasov občanov najmä z radov jednej špecifickej skupiny občanov. Nejedná sa pritom o prvý takýto problém, ale v podstate sprevádza všetky doterajšie voľby na Slovensku, niektoré viac, iné menej, teda je to problém už takmer verejne známy.
      Čo už ale verejne známe nie je, je existencia informácie o tom, že by niektorá z politických strán alebo z kompetentných orgánov na strane štátu predložila nejaký návrh na riešenie tohto problému.

      1. Preto si dovoľujem predložiť na verejnú diskusiu návrh princípu zmeny spôsobu konania volieb, ktorý by mohol jednak ušetriť náklady na strane štátu a zároveň by mohol predstavovať aj impulz pre zvýšenie účasti občanov – voličov na voľbách, ale mohol by predstavovať aj nástroj pre eliminovanie systému kupovania hlasov voličov najmä z radov jednej špecifickej skupiny občanov SR.

      2. Navrhujem, aby sa všetky voľby konali nie v deň pracovného pokoja (sobota a/alebo nedeľa), ale aby sa konali vždy v niektorú stredu, resp. možno lepšie v piatok s tým, že každý, kto preukázateľne využije právo voliť, by mal v tento deň platené voľno a kto volebné právo nevyužije, by mal v deň volieb voľno neplatené.

      3. V prípade nezamestnaných občanov by preukázateľné využitie práva voliť bolo ocenené jednorazovým príspevkom zo strany štátu, vyplateným dohodnutým spôsobom a/alebo postupom či už v rámci výplat pravidelných dávok alebo iným, zákonom stanoveným spôsobom. Spôsob preukazovania využitia práva voliť by bola ustanovená priamo v zákone alebo v samostatnej vykonávacej vyhláške.

    3. Občania SR ako voliči nie sú zrejme stotožnení ani s tým, že funkcie predsedov samosprávnych krajov, resp. aj funkcie poslancov zastupiteľstiev/parlamentov VÚC vykonávajú funkcionári politických strán, ktorí zároveň vykonávajú aj inú volenú alebo nominovanú a aj dobre platenú funkciu.
      Pre väčšinu občanov SR sa dobre platená funkcia spája s výrazným pracovným vyťažením toho, kto tú funkciu vykonáva. No a tu zrazu vykonávajú viacero takýchto dobre platených a teda aj zodpovedných funkcií tí istí ľudia.
      Čo si o tom môžu občania SR asi tak myslieť? Že máme na Slovensku takých geniálne schopných ľudí? Alebo že podľa výsledkov napr. VÚC, ktoré všetky hospodária s dlhom, to naopak jednoducho tí ľudia vo viacerých funkciách nezvládajú? Alebo sú tie funkcie zbytočné, keď ich viac súčasne zvláda jeden človek?
      Určite si väčšina občanov už dlhú dobu uvedomuje to, čo už verejne začali vyjadrovať aj niektorí politici, že je potrebné urobiť kroky k tomu, aby nemohol jeden človek vykonávať toľko dobre platených a teda aj zodpovedných funkcií, pretože je to na škodu samotnej funkcie a teda aj o naplnenie mandátu, ktorý pre jej výkon dostal od občanov.

Som pripravený zapojiť sa do konzultácie o svojich návrhoch, resp. predstavách so všetkými politickými stranami a/alebo odbornými združeniami, ktoré majú ambíciu zlepšiť fungovanie verejnej správy na báze prezentovaného návrhu, a to na akejkoľvek pracovnej a/alebo komunikačnej platforme.

Som si vedomí toho, že napr. na vylepšení koordinácie práce orgánov samosprávy miest a obcí s orgánmi VÚC a ešte aj s orgánmi špecializovanej štátnej správy pre obdobné oblasti je možné cestou širokej spolupráce veľa vecí vylepšiť.

Potvrdzujú to mnohé názory zo všetkých segmentov spoločnosti v období prebiehajúcej volebnej kampane, ktoré prirodzeným spôsobom koncentrujú pozornosť politikov, politológov a v neposlednom rade aj občanov - voličov na problematiku fungovania VÚC, ale aj na problematiku aktu volieb do VÚC samostatne.

Niektoré z politických strán teraz začínajú poukazovať na zjavné nedostatky v reforme verejnej správy, ako aj na nedostatky v otázkach deľby a uplatňovania kompetencií medzi jednotlivými zložkami štátnej a verejnej správy, ale okrem iného začínajú poukazovať aj na to, že niektorí funkcionári vykonávajú viac voliteľných mandátov a poberajú za to aj príslušný počet platov.

Nechcem iba navodzovať polemiku o tom, prečo tieto kritické hlasy zaznievajú z politického prostredia až teraz a zároveň ale nechcem niekomu konkrétnemu vytýkať, že za to môže viac, alebo menej.

Na druhej strane ale jednoznačne aj v tomto prípade otvorene vyjadrujem názor, že určitá miera sebareflexie už bude nevyhnutná v podstate u každého subjektu, ktorý sa na nie najšťastnejších rozhodnutiach v minulosti tejto krajiny podieľal.

Štefan Sládeček
 predseda SOĽ

 Celý text názoru predsedu k VÚC v pdf nájdete tu: Vyhlásenie_ŠS_VÚC